Being pretty. Aké smiešne. Smiešne, jednoduché a pritom pravdivé. Šovinistické? Málo feministické? Vlastne „not feministic at all“.
Žena toho zvládne veľa. Dokážete vyštudovať hocičo, to je jasné. Aj voliť nám už dovolia. Síce nie je veľmi koho, ale o tom nechcem. Môžete.
Žena dokáže produkovať jedlo pre svojho potomka priamo zo svojho tela. Niektorá. Nie všetky. To že všetky, to je strašný mýtus.
Žena – to je krásne, inteligentné, jemné stvorenie.
Milujeme čítať knihy, milujeme hudbu, milujeme tie sviečky. Milujeme jógu, aj krémy a kozmetiku kadejakú. Ako také straky. Hromadíme si čačkavé veci, ktoré by nás eventuelne mohli urobiť šťastnejšími.
Milujeme sa cítiť potrebné, to určite. Milujeme byť mamy. Občas, teda… Niektoré…
Hocičo dokáže naplňať ženu.
Raz mi jedna milá spolumamička povedala, spolusediac už nie v spoločnej lavici, ale na spoločnej lavičke… Pozorujúc to pieskovisko, preliezky a všetko toto, z čoho mňa zvykne napínať…
„Strašne som sa v tom našla, Marcelka… Strašne… Je to krásne. Som skrátka mama“, povedala.
Kedysi sme spolu sedávali na prednáškach politológie. Debatovali o tomto predmete a iných veciach.
A teraz, táto moja ex-spolužiačka a now-mamička-as well mi vraví, že ju baví mať tri deti. Že cíti maximálne naplnenie, ide poobede zavárať slivky a robiť dáke džemy a toto… Je matka.
Ja milujem moju dcérku a život za ňu položím. Ale ak by sa ma niekto opýtal…
„Moja pekná, aký by si chcela štítoček na čielko? Aby sme vedeli, kto si? Mamička ti dáme?“, opýtal by sa a aj by sa mohol tváriť priateľsky, ale ja by som odpovedala niečo také, že… „Nie. Nie, mamička to nie je. Mamičku nie. Mamičku mi nedávajte….“. A jemne by som tohto priateľského niekoho od seba odtisla… Že daj pokoj s blbosťami…
Ženy toho potrebujú veľa. Asi aj závisí od druhu. Ja som zistila, že potrebujem k svojej existencií dve veci. K takému tomu pocitu toho vyššieho JA… Američania hovoria, že „to be a bigger person“, ale presne to, čo ja, tým asi nemyslia. Asi by stačilo len „to feel like a person“… „grata one – person“…
Po prvé a to je úplne esenciálne… Potrebujem sa kuknúť do zrkadla a povedať si… You are pretty. Very pretty. To je základ na tej mojej pomyselnej „maslovej“ hierarchií potrieb… /čo by na to povedal chudák Abrahám? … Asi by sa len plesol po čele…/
A druhá esenciálna vec, hneď po tom, ako som už pekná, alebo možno aj súbežne – na jednej priečke…
Dokážem vyprodukovať aj niečo iné, ako opratú a vyžehlenú bielizeň, perfektne ochutený guláš, bábovku a segedín… Dokážem produkovať – ešte stále – aj veci svojím tajným ústrojenstvom – NIE MATERNICA, och Bože, nie maternica…. Kôru mozgovú som myslela….
Bývala som vtipná a bývala som pretty. Fakt pretty.
A som stale myslím si. Pod nánosmi tuku a pod nánosmi sebaľútosti… To všetko musí skončiť.
Alebo znovu začať.
Deadline 31. 12. 2022.